hlbiny

             Klamanie je zaujímavá vec. Ak sa na všetko nepozerám čierno-bielo, nemôžem považovať klamstvo za brutálne svinstvo, veď klamaním sa dokonca dá zmierniť bolesť blízkeho človeka. Určite poznáte placebo, tabletku, ktorá nemá v sebe žiadne účinné látky, pomocou ktorých by sa dokázal vyliečiť človek. Liečený človek je pomocou placeba oklamaný, uverí klamstvu a výsledkom je uzdravenie. Alebo napríklad ja som pracujúci človek a starostí je niekedy tak veľa, že si aj ja sám život uľahčím drobným klamstvom, akoby schodnejšou cestou, ktorá podľa mojej mienky neuškodí nikomu. Je to fakt zamotané, čo je ešte klamstvo-svinstvo a čo je už klamstvo neškodné. Vedel by som sa v tom klamstve zamotať natoľko, že sa ani nečudujem ľuďom, ktorí sa radšej pozerajú na vec čierno-bielo a akékoľvek klamstvo považujú za zlé a nikdy inak. Títo ľudia chcú mať vo veci jasno a hotovo - a možno pravdu jednoducho milujú...

            Chcem sa však zaoberať klamstvom-svinstvom. Klamstvo-svinstvo vnímam vždy vo vzťahu k nejakej osobe, veď ak klamstvom neubližujem naozaj nikomu, nemôže byť také zlé. Z toho vyplíva, že sú rôzne stupne klamstva-svinstva. Malé, väčšie a napokon brutálne svinstvo. Malým svinstvom by som nazval klamanie nepriateľa, človeka, ktorého vôbec nepoznám, ktorý mi je ľahostajný - to sa dá ešte pochopiť, veď je to bežná prax. Je málo ľudí, ktorých tu tlačí svedomie. Väčšie svinstvo je klamanie blízkeho človeka, rodinného príslušníka, manželky alebo detí. Tu sa už ozýva svedomie mnohým. Možno je to preto, že tieto blízke osoby sú stále pred našimi očami a keď vidíme, ako nám dôverujú a pritom my ich klameme – to fakt spôsobuje niekedy až bolesť... Najhoršie svinstvo je však klamanie seba samého. Toto je fakt brutalita práve preto, lebo to ubližuje mne a ja som sám sebe najdrahšia osoba. Toto najhoršie klamstvo je nebezpečné, pretože je neviditeľné. My často krát ani len netušíme, že klameme sami seba.

Klamstvom sa dá opiť. Ja sám som seba opíjal dlhú dobu, keď som si o sebe myslel, že som dobrý šachista. Ak som aj niekedy prehral, pripisoval som to jednoducho zlej forme, veď človek je predsa náladový, podlieha únave, naopak niekedy zase hrá ako poloboh. Ak som teda prehral, oklamal som sa, že som v zlej forme a môj súper mal akurát perfektnú formu a podobné nezmysly. Až po rokoch som dospel k názoru, že som jednoducho slabý hráč a lichôtky spoluhráčov boli pre mňa – klamstvom spitého človeka – ako ďalšie poldecá...

Začal som pretriezvievať. Ako to však už v živote býva, keď sme už pri opitosti, mnoho opilcov nemá rado triezvy stav. Veď je taký sivý, realita je krutá a vôbec sa im nepáči. Radšej sa pri najbližšej príležitosti ožerú a zase sú vo svojom raji, kde ich netlačí nič. Vedome sa klamú, lebo sa nevedia vyrovnať s realitou, a niektorí nakoniec hynú v závislosti. Mňa takisto realita netešila, veď podľa nej som iba chudák. Chcel som niečo dokázať, chcel som byť niekým, šach som dokonca prestal mať rád a niekedy si myslím, že so šachom som prestal mať rád aj seba. Šach totiž pre mňa znamenal príliš mnoho, boli to dvere k úspechu, veď naozaj dobrý šachisti sú nielenže slávni a obdivovaní, ale aj bohatí a určite nie sú chudáci, ako ja. A taký som chcel byť aj ja. 

Skutočný stav vecí je však skutočný stav vecí. Rovná sa snáď únik pred skutočnosťou do sveta lží zbabelosti? Je to naozaj odvaha, pozrieť sa pravde do očí? Sú ľudia, ktorí tento pohľad neznesú? Je snáď posledný súd, ktorý nám naháňa taký strach, niečo iné, ako len postavenie sa zoči-voči čistej pravde? Ťažko povedať.

Isté však je, že triezvy som na tom čoraz lepšie. Namiesto naháňania sa za fatamorgánou úspechu, ktorý je v nedohľadne, som spočinul v pokoji obyčajnej pravdy a šachmi sa začínam konečne baviť. Prehry ma stále bolia, ale už sa nenávidím čoraz menej. A o tom je skutočný život - v pravde sa totiž dá skutočne žiť... To, že skutočnosť obsahuje aj bolesť, strach a rozličné sklamania, existenciu skutočnosti len potvrdzuje. Život v pravde ma učí mať sa rád takého, aký naozaj som. A ak chcem niekedy mať rád iných ľudí, musím sa najprv naučiť mať rád seba, lebo bez toho to nejde.